Je potrebné povedať, prečo si dávať pozor na vhodné oblečenie. V prvom rade, kvôli vášmu dobrému pocitu. Dobré meno si nekúpite. To si budujete v dennodennom styku s klientmi. Mnoho firiem ponúka v zásade rovnaký produkt, ktorý sa líši v drobnostiach. Naša osobnosť je to, čo zaujme klienta.
Vhodnosť oblečenia a správania sa je tou pridanou hodnotou, ktorá klienta často zaujme viac, ako váš výklad čísiel. Iba 7% je o obsahu vášho rozhovoru. 38% hlas, prejav. Zvyšných 55% je o vašom vystupovaní, oblečení. Veta: “Imidž je nanič“, absolútne neobstojí. Komplexnosť oblečenia, celkový vzhľad – outfit, je to, čo vám napomôže otvoriť dvere v spoločenskom aj biznis prostredí.
Naplňte imidž človeka, ktorý zodpovedá vašej profesii
Verte tomu, že klient má určité očakávania. Je na vás, ako ich naplníte. Tu by som rád zacitoval svojho osobného priateľa Ladislava Špačka:
„Inštalatér má prísť v montérkach, kominár v čiernom, finančný poradca minimálne v saku, ak už nie v obleku.“
Naplňte imidž človeka, ktorá zodpovedá vašej profesii. Základom oblečenia muža v spoločnosti a biznis prostredia je oblek. Len pre istotu: sako aj nohavice sú s toho istého materiálu a vzoru. Vyšší stupeň obleku zahŕňa vestičku. Tento prvok pánskeho obleku opäť zažíva renesanciu. Obohacuje, obzvĺáštňuje celkový vzhľad obleku, jeho užívateľa.
Oblek a jeho farby
Až do druhej svetovej vojny udávali trendy angličania. Po nich nastúpili taliani, a tak s konzervatívneho obleku sa stáva odev skôr elegantnejší, menej uniformný. Táto zmena znamená aj prechod od ťažších a tmavších látok, k ľahším a farebnejším. Odtiene šedej a modrej farby sú vhodné na denné obleky. Používa sa aj výraz vychádzkové. Po 18tej hodine je najvhodnejší oblek tmavý. Nemusí byť nutne čierny, má sa na mysli aj tmavomodrý.
Keď sme už pri farbách, hnedé, bordové, zelené, a ich odtiene nie sú spoločenskými oblekmi v zmysle, divadlo, koncert, spoločenské udalosti. Ide skôr o športové obleky, vhodné do určitého pracovného prostredia. Po 18tej hodine k tmavému obleku jednoznačne čierne topánky. O topánkach – slabosti pánov, nabudúce.
Naspäť k oblekom
Rozdiel medzi jednoradovým a dvojradovým oblekom je ten, že dvojradový je formálnejší. Tak ako vestička zažíva renesanciu v pánskom šatníku, verím aj v návrat štýlového dvojradového obleku. Na začiatku 20-teho storočia sa aj ten nosil s vestičkou. Vtedy sako mohlo byť rozopnuté.
Dress code sa zmenil, vestička ustúpila a dvojradové sako musí byť vždy zapnuté, okrem spodného gombíka, a to aj keď muž sedí. Asi aj preto si tento oblek nenašiel uplatnenie v našich končinách. Talianskeho dobre oblečeného muža si bez neho nevieme predstaviť.
Pri jednoradovom obleku môžeme mať sako rozopnuté v bežnom pracovnom prostredí s kolegami, a keď sedíme. Zapíname si ho vždy, keď sme predstavovaný, predstavujeme sa, vystupujeme pred fórom, ak je na nás upriamená pozornosť.
Spodný gombík je rozopnutý aj u vestičky. Vesta nenahrádza sako, a tak ju nevystavujeme na verejnosti tým, že si dávame dole sako.
V spoločnosti si sako nemôžeme dať dole
Pánska košeľa je stále definovaná, ako spodná bielizeň (dámska blúzka nie). S povolení dám si sako môžete dať dole, ale iba v neformálnom prostredí, nie na pracovnom mítingu. Výhovorka, že je mužom v saku teplo, neobstojí. V prípade, že majú “kvalitný“ oblek s polyesteru za 200 eur, je to ale viac ako pravdepodobné.
Predísť tomuto môžete výberom obleku s kvalitnej vlny rôznej gramáži a hrúbok vlákien, ktorú predstavujú čísla na etiketách – 100’S, 110′, ….Čím vyššie číslo, tým vyššia kvalita, ale treba dodať aj väčšia starostlivosť.
Tieto a mnoho ďalších potrebných informácií vám najlepšie ponúkne odborný personál s dlhoročnou praxou v salóne šitia oblekov na mieru. Kvalita má svoju hodnotu. A vy si seba samého predsa vážite.
Doprajte si oblek šitý na mieru, vystúpte z radu. Nechajte zvýrazniť vašu osobnosť, prejavte úctu vhodným oblečením svojim obchodným partnerom a klientom.
Komentáre